Rímsko - katolícky kostol sv. Jána Krstiteľa v Hruštíne

Farský kostol: Prvý kostol v Hruštíne bol postavený r. 1631 a bol drevený. Murovaný kostol sv. Jána Krstiteľa bol postavený r. 1820. Má pôdorys pozdĺžneho tvaru, je jednoloďový, priestranný, klasicistického slohu s čiastočne predsunutou vežou, zakončenou cibuľovitou kupolou. V interiéri kostola sa nachádza hlavný oltár sv. Jána Kr. s rozmermi 820 x 383 cm, bočný oltár Panny Márie 420 x 215 cm, bočný oltár Božského srdca 420 x 215 cm. Kostol má šesť zvonov. V oknách kostola sú farebné obrazy z r. 1970. R. 1990 boli do veže kostola inštalované vežové hodiny. Posledná rekonštrukcia kostola prebehla r. 1992 a dňa 15. 8. 1992 bol konsekrovaný. R. 2002 došlo k výmene krytiny veže. Nové pokrytie je medené.

Patrón farnosti a farského kostola: Ján Krstiteľ - narodil sa asi polroka pred Kristom. Jánovými rodičmi boli Zachariáš, kňaz v Jeruzalemskom chráme, a Alžbeta, príbuzná Kristovej matky Márie. Po rokoch bezdetného manželstva archanjel Gabriel zvestoval Zachariášovi pri obetovaní v chráme, že budú mať syna. Ale Zachariáš o proroctve pochyboval, a preto onemel až do dňa, keď sa narodil Ján. Ján viedol pustovnícky život v púšti, živil sa kobylkami a medom. Keď mal asi 27 rokov, začal pracovať na príprave cesty pre príchod Krista. Ján vyzýval ľudí, aby sa vzdali hriešneho života. Tých, ktorí oľutovali, Ján pokrstil. Ján bol pri rieke Jordán, keď za ním prišiel aj Ježiš. Hoci sa cítil nehodný, Ježiš ho uistil, že to má byť on, kto ho pokrstí. Keď sa Ježiš po krste vynoril z rieky, Duch Svätý zostúpil na neho ako holubica a z neba zaznel hlas: "Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie." O nejaký čas neskôr Ján verejne kritizoval Herodesa Antipasa, ktorý sa oženil s manželkou svojho brata, Herodiádou. Herodes dal Jána zatknúť a uväzniť, ale z politických dôvodov chcel Herodes ponechať Jána nažive. Ale Herodiáda chcela jeho smrť. Pri prvej príležitosti presvedčila svoju dcéru Salome, aby požiadala Herodesa o hlavu Jána Krstiteľa, a Ján bol sťatý.

Vaňovská kaplnka sv. Anny

„Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú“  

História prvej kaplnky.

Farnosť Hruštín bola založená r. 1787 vyčlenením z veľkej lokčanskej farnosti. K Hruštínu ako filálky boli pridelené Babín a Vaňovka. V následných rokoch sa v Hruštínskej farnosti vykonali dve kanonické vizitácie. Prvú kanonickú vizitáciu vykonal 12. septembra 1820 spišský biskup Ján Ladislav Pyrker a druhú kanonickú vizitáciu vykonal r 1833 spišký biskup Jozef Bielik. Kanonická vizitácia bol právny úkon, pri ktorom sa v prítomnosti biskupa zisťoval stav farnosti, tak po stránke duchovnej ako aj hmotnej.

V protokole z prvej vizitácie z r. 1820 o filiálke Vaňovka nachádzame tento záznam: „Bez kostola. V cintoríne brvnami ohradenom je drevená zvonička s posväteným zvonkom.“ Oproti tomu tá istá vizitácia vo filálke Babín spomína aj kostol a výslovne aj kaplnku: „Kaplnku pri Babíne postavil Juraj Taraba v roku 1820. Je v dezolátnom stvave.“ Z porovnania týchto dvoch záznamov prvej kánonickej vizitácie, dá sa jednoznačne usúdiť, že vo Vaňovke r. 1820 ešte žiadna káplnka nestála, ba vidíme, že ani  kostol nie, len zvonička.

V protokole druhej vizitácie z r. 1833 o filiálke Vaňovka nachádzame tento záznam: „Pri príležitosti tejto vizitácie biskup dal súhlas ku stavbe kaplnky, v ktorej by sa mohla slúžiť sv. omša.“ Pod touto kaplnkou sa celkom určite myslí dnešný vaňovský kostolík. Poukazuje na to to, že v tomto roku aj v Hruštíne bolo postavených viacero prícestných krížov a stĺpov so svätätými: kamenný kríž na ohybe cesty do Babína, kaplnka sv. Anny na Kostolnej, stĺp sv. Floriána oproti kostolu, kamenná socha Najsv. Trojice na Príslope, a pár rokov neskôr r. 1840 aj stĺp sv. Jána Nepomuckého vedľa mosta do Črchle. Dôvod vzniku týchto mnohých sakrálnych stavieb v tak krátkom čase ohlasuje nápis na spomínanom kamennom kríži na ohybe cesty do Babína, kde sa píše: „Za cholery r. 1831 panujúcej z vďačnosti za ochranu, postavený pričinením obce Hruštín 1833“. V roku 1831 strednú Europu postihla epidémia cholery. V hruštínskej farnosti ten rok zomrelo na choleru 111 ľudí: z Hruštína 86, z Babína 18 a z Vaňovky 7. Na choleru zomierali nielen ľudia, ale určite uhynulo i veľké množstvo domáceho dobytka. A tak asi preto aj vo filiálke Vaňovka v r. 1833 začali stavať kaplnku, v ktorej by sa mohla slúžiť aj sv. omša a za patróna tohto kostolíka si vybrali sv. Vendelína, ktorý je ochrancom domáceho dobytka. Keďže okolo roku 1833, obyvatelia Vaňovky, ktorých nikdy nebolo veľa, mali dosť práce so stavbou svojho prvého kostolíka, dá sa predpokladať, že ani v tomto čase žiadna kaplnka (okrem nového kostolíka) vo Vaňovke ešte nestála.

Veľmi nápomocné pri určení času, kedy bola asi Vaňovská kaplnka postavená sú nám dve staré vojenské mapy, prvá z r. 1825 a druhá z r. 1876. Na prvej z nich je nad Vaňovku označená sakrálna stavba krížikom. Jedná sa určite o vasilovskú kaplnku. Lebo na druhej z máp je nad Vaňovkou naľavo od vasiľovskej kaplnky označená krížikom druhá sakrálna stavba a to je už určite vaňovská kaplnka.

A tak vzhľadom na všetky tieto vyššie uvedené skutočnosti za obdobie, v ktorom mohla byť prvá kaplnka postavená, môžeme pokladať roky medzi r. 1833 a r. 1876.

Ako vznikla kaplnka sv. Anny a kto ju staval, môžeme sa len dohadovať. Ak ju stavali domáci, za popud vzniku vaňovskej kaplnky môžeme pokladať aj situáciu v Hruštíne. Vaňovka tým, že bola menšia, mala sklon porovnávať sa s Hruštínom. Čo sa urobilo v Hruštíne, chceli mať neskôr aj vo Vaňovke. V Hruštíne bola taká situácia, že keď sa rozhodlo, že nový kostol bude stáť v ulici Dedina, nie všetci s tým súhlasili. Niektorí ľudia ho chceli mať na vyvýšenom mieste nad závozom na začiatku  Črchle. Preto z trucu sa tam schádzali ku modlitbám a postavili tam kaplnku sv. Anny. Všetko zlé je na niečo dobré a tak vznikli dve sakrálne miesta. Možno aj vo Vaňovke si neskôr povedali, že okrem kostola chcú mať tak ako aj v Hruštíne ešte aj kaplnku. Za pravdu tomu výkladu by mohlo dávať to, že jej dali rovnaký titul - sv. Anna a že stojí na vyvýšenine nad dedinou.,

Pravdepodobnejšie je však to, že vaňovskú kaplnku sv. Anny nestaval obyvateľ Vaňovky, ale obyvateľ z Or. Lesnej. V čase, keď sa chodilo pešo a na cestách sa prihodilo všelijaké nešťastie, každý cestovateľ – pútnik bol šťastný, keď z niektorého vrchu videl panorámu svojej rodnej obce. A keďže od vaňovskej kaplnky je vidieť panorámu Or. Lesnej, kde majú za patrónku kostola sv. Annu, je možné, že vaňovskú kaplnku sv. Anny z vďačnosti, že vidí svoju domovinu, postavil aj nejaký lesňan. Tomuto výkladu zapravdu by mohlo dávať aj to, že prvá kaplnka nebola orientovaná na Vaňovku, ale smerom na Or. Lesnú.

Toto všetko sú len dohady, ale história farnosti eviduje, že vzhľadom na veľkosť farnosti Hruštín sa oddávna vo filiálke Vaňovka sv. omša slúžila len dvakrát do roka: na sv. Vendelína a na sv. Annu.

Stavba druhej kaplnky.

Za posledné roky vo farnosti Hruštín tiež došlo k viacerým zmenám. Tou najväčšou bolo asi to, že aj filiálka Babín sa stala samostatnou farnosťou. A tak sa druhej filiálke Vaňovka dostalo väčšieho bohoslužobného priestoru. To v prvom rade viedlo ku generálnej oprave kostolíka sv. Vendelína. Po oprave a posviacke kostola, sa potom sv. omša vo Vaňovke slúžila pravidelne 2x a neskôr aj 3x do týždňa. Chceli sme však pokračovať aj v dávnej tradícii úcty ku sv. Anne a tak s povolením otca biskupa na sviatok sv. Anny začali sme slúžiť sv. omše aj priamo pri vaňovskej kaplnke sv. Anny. Hneď na prvýkrát r. 2005 sa na slávenie sv. omše pri kaplnke sv. Anny zhromaždila skoro celá dedina Vaňovka a niekoľko pútnikov aj z farnosti Hruštín. Zdraví putovali od kostola, starších a chorľavejších priviezli. Takto sa to opakovalo každý rok v radostnom duchu. A tak sa v mysliach i srdciach viacerých mužov zrodila myšlienka a túžba obnoviť aj kaplnku sv. Anny a dať tak tomuto bohoslužobnému miestu tiež väčšiu dôstojnosť. Táto myšlienka sa stala skutkom v r. 2009.

Prv než sa mala zrodiť stavba, musela sa zrodiť aj myšlienka, ako bude kaplnka vyzerať. Všetci sme sa uzhodli na tom, aby pripomínala domček, v ktorom sv. Anna vychovávala svoju dcéru Pannu Máriu a že ju budeme orientovať smerom na Vaňovku, aby sv. Anna ochraňovala rodiny v našej filiálke a vyprosovala pre nich Božie požehnanie na výchovu. Podľa toho, ako tento náš zámer vystihuje aj konečná podoba novopostavenej  kaplnky, dovolím si povedať, že sme ju nestavali sami, ale, že stál pri nás i dobrý Pán Boh a on nám vnukal svoje myšlienky. Môžeme citovať aj Písmo: „Ak Boh nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú.“ 

Exteriér kaplnky má dva štíty. Ten vyšší, na ktorom je umiestnený aj kríž, nám pripomína, že sa jedná o sakrálnu budovu. Ten nižší nám má pripomenúť, ako už bolo spomenuté, že táto kaplnka je domčekom, v ktorom bola Panna Mária vychovávaná svojou matkou sv. Annou. Kamenné murivo v kombinácii s drevom nám pripomína, že takto boli postavené domy v Nazarete, ale rovnako i prírodné bohatstvo nášho kraja – náš domov.

Interiér kaplnky má tiež pripomínať izbietku, kde žili, sv. Anna s P. Máriou bok po boku. Preto v pozadí je namaľované okno, z ktorého je pomyslený výhľad na cestu, ktorá vedie z dediny ku kaplnke. V okne je ľalia – znak nevinnosti, ku ktorej viedla sv. Anna svoju dcérku Máriu. Je tam aj stôl, na ktorom je roztvorená kniha Biblie, prameň dobrej výchovy v židovských i kresťanských rodinách. Výklenok prvej kaplnky vypĺňal obraz sv. Anny s Máriou, zväčšený priestor v druhej novopostavenej kaplnke sme zaplnili sochou sv. Anny s Máriou. V tejto soche je zvýraznená hlavná myšlienka nášho zámeru – Anna s Máriou sa držia za ruky – aj v našich rodinách generácie nemajú žiť oddelene, ale v jednote, lebo len tak sa môže odovzdávať zdravá výchova.

Napriek novosti kaplnky, chceli sme zachovať aj prepojenie s tou prvou. V exteriéri je to naznačené tým, že z muriva starej kaplnky je okolo novej kaplnky urobená dlažba. A v interiéri toto prepojenie naznačuje zreštaurovaný obraz zo starej kaplnky, ktorý v novej kaplnke bude naďalej visieť po boku sochy sv. Anny.  

Posviacka kaplnky sa uskutočnila v sobotu 25. 7. 2009, deň pred sviatkom sv. Anny, pri sv. omši slávenej pri novopostavenej kaplnke sv. Anny.

Kostol sv. Vendelína vo Vaňovke

Filiálny kostol: V roku 1833 sa vo Vaňovke začalo sa stavbou dreveného kostolíka zasväteného sv. Vendelínovi. Spočiatku sa sv. omša v kostolíku slúžila len dva razy do roka, a to na sviatok sv. Anny a na sv. Vendelína. Obyvatelia chodievali na bohoslužby do Hruština. Od roku 1967 začali kňazi z Hruštína konať bohoslužby aj vo Vaňovke. Kostolík bol svojimi priestormi veľmi malý, preto sa veriaci rozhodli zväčšiť ho pribudovaním ďalšieho priestoru v pozdĺžnom smere. V kostole sv. Vendelína vo Vaňovke nachádza sa neskorobarokový hlavný oltár sv. Vendelína zo začiatku 19. stor. z polychrómovanej drevorezby. V roku 1991 prebehla rekonštrukcia a prístavba kostola sv. Vedelína, roku 1998 došlo k výmene lavíc. Dňa 9. 11. 2003 kostol sv. Vendelína bol konsekrovaný ( vysvätený).

Patrón filiálneho kostola: sv. Vendelín z Triéru - bol zbožným synom škótskeho kráľa. Bol chlapcom, keď tajne opustil domov a putoval do Ríma. Na ceste domov sa Vendelín rozhodol stať sa pustovníkom. Usadil sa vo Westrichte v Triérskej diecéze v súčasnom Nemecku a začal kázať Božie slovo v regióne. Jedného dňa šiel Vendelín pracovať ako pastier, lebo ho miestny bohatý vlastník pôdy kritizoval, že nie je zamestnaný. Z neznámych dôvodov ho ten istý človek neskôr nabádal, aby sa vrátil k svojmu pustovníckemu spôsobu života. Jedna legenda hovorí, že Vendelín zhromaždil skupinu pustovníkov, čo bolo počiatkom benediktínskeho opátstva v Tholey v Triérskej diecéze, kde sa stal Vendelín v roku 597 opátom. Po jeho smrti bola nad jeho hrobom postavená kaplnka a nablízku vyrástlo mesto nazvané jeho menom. Vendelínovým prosbám sa pripisuje mnoho zázrakov, hlavne v súvislosti s chorobami dobytka a epidémiami moru. Na arcibiskupa Baldwina z Trieru jeho orodovanie tak zapôsobilo, že počas moru v roku 1320 kaplnku prestaval. V roku 1370 nasledujúci arcibiskup Boemund II. postavil gotický kostol, ktorý dnes stále stojí, aby uchovával Vendelínove pozostatky. Dnes je Vendelín uctievaný v Nemecku, Švajčiarsku a Rakúsku. Je patrónom vidieckych ľudí a pastierov.

Kaplnka sv. Anny

Na pravej strane cesty do Črchle stojí architektúra so štyrmi stĺpmi s rímsovanými hlavicami, ktoré nesú podstrešnú rímsu a valenú klembu s ciboľovitou strechou pokrytú plechom. Pod klembou je róbustná, kamenná plastika sv. Anny s plastikami apoštolov Petra a Pavla. Kaplnka pochádza z konca 18. a začiatkom 19. storočia. 

Stĺp " Svätého Jána Nepomuckého

Pri mostíku na pravej strane do Črchľe, na hranolovom sokle stojí valcový stĺp s rímsovou hlavicou, na ktorej stojí kamenná plastika sv. Jána Nepomuckého. Plastika polychrómovaná a stĺp je dátovaný rokom 1881. Majiteľom a správcom. Sv. Ján Nepomucký ochraňoval Hruštíncov pred ďalším  živlom - pred vodou.

Kamenný kríž sv. Jána krstiteľa

Pri ceste do Babína za mostom bol r. 1833 postavený kamenný kríž, na drieku ktorého je relief so znázornením Jána Krstiteľa. Tento reliéf nadväzuje na čiastočne zľudovelú kamenársku tvorbu z polovice 18. storočia ( najstaršia predloha je z r. 1752 na stĺpe Jána Nepomuckého v Jablonke, ďalej sa uplatnila v Orawke, Lipnici Wielkej, Chyžnom a vo Vitanovej). Odlišuje sa však od nej väčším čelným sploštením a zaoblením, zmäkčením tvarov, aj keď v kompozičnej koncepcii vychádza azda zo spoločných grafických predlôh. Na kríži je znázornená kompozícia postavy Jána Krstiteľa s dlhým krížom pod pravou rukou uhlopriečne deliacim formát. Nad reliéfom je nadpis: " Z choleri 1831 panugiceg pozustali z o. hrustina...od kterej ochraň nas pan."

Stĺp " Svätého Floriána".

Oproti kostolu stojí kamenný stĺp so sochou sv. Floriána. Na jeho drieku je nápis, z ktorého je zrejmé, že náklady zaplatili miestni remeselníci." Tebe , ó svätý Florián, ku cti a chvále Božej dali postaviť zdejší remeselníci anno 1830".Nepochybujeme, že podobne ako všetky kamenné plastiky v Hruštíne i táto pochádza z bielopotockej dielne. Jej tématika, vyjadrujúca ochranu majetku, je celkom logická pre tých, ktorí ho zhromažďujú ( remeselníci, obchodníci, mešťania). Stalo sa tak zrejme zo strachu pred ohňom, pred epidémiami smrtonosných chorôb a pred vykorisťovaním a zbedačovaním roľníkov zo strany feduálneho panstva. Ľudia vtedy verili , že sv. Florián v strede obce ochráni ich majetky, že kríž na konci dediny zabráni prístup chorobám.

Stĺp sv. Trojice

Najunikátnejší je stĺp sv. Trojice na príslope pri ceste do Oravského Podzámku - bývalého sídla feduálnej vrchnosti. Súsošie sv. Trojice je prvým prototypom figurálnej kompozície, na ktorej sú obidve postavy koncipované samostatne a holubica nad nimi je pripojená kovaním, držiacim plechovú striežku. Úvahy o autorstve sv. Torjice z príslopa môžeme nasmerovať k bielopotockej dielni , lebo vtedy jej pôsobenie na Orave prevažovalo a aj námet má celkom tradičné pokračovanie. Atypická je celá architektúra stĺpa. Jeho driek sa síce zužuje, ale jeho prierez je temer štvorcový a na povrchu nemá žiadne ozdoby. Podobný dohora sa zužujúci tvar má aj reliéf Ukameňovania sv. Štefana- mučeníka, ktorý je celkom unikátny a ničím nepripomína žiadna z neobyčajne bohatej tvorby oravských kamenárov. Úzky stojatý formát prinútil autora komponovať scénu do troch plánov gradujúcich nad sebou. Dole je znázornená  figúra bezbranného svätca so zvesenými rukami obrátenými dlaňou dopredu. Nad ním dve polopostavy rozbesnených katanov vrhajúcich kamene so zdvihnutými rukami a celkom hore scénu sleduje prísny sudca s baretom na hlave. Nielen kompozícia a tvar, ale i polychrómia odlišujú pôsobivý výraz postáv v jednotlivých plánoch. Tvary reliefu sú sploštené, záhyby odevu sv. Štefana autor kresal náznakovite bez funkčnej logiky, iba vyplňujú plochu. Sv. Štefan - mučeník bol patrónom chudobných a jeho umiestnenie na hranici chotára pri ceste, po ktorej prichádzali do obce tak pánski úradníci, ako aj nivočiace vojská, malo antropajný význam. Až na hranicu chotára vysunuli všetky krivdy vidiacu a všesúdiacu sv. trojicu s ochrancom chudobných, lebo vlastnú biedu považovali za osudový a živelný jav, aj keď poznali jej pôvodcu. Ten kto išiel do Hruštína, musel prejsť popri trojičnom stĺpe na Príslope.