|
Vaňovská kaplnka sv. Anny
„Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú“
História prvej kaplnky.
Farnosť Hruštín bola založená r. 1787 vyčlenením z veľkej lokčanskej farnosti. K Hruštínu ako filálky boli pridelené Babín a Vaňovka. V následných rokoch sa v Hruštínskej farnosti vykonali dve kanonické vizitácie. Prvú kanonickú vizitáciu vykonal 12. septembra 1820 spišský biskup Ján Ladislav Pyrker a druhú kanonickú vizitáciu vykonal r 1833 spišký biskup Jozef Bielik. Kanonická vizitácia bol právny úkon, pri ktorom sa v prítomnosti biskupa zisťoval stav farnosti, tak po stránke duchovnej ako aj hmotnej.
V protokole z prvej vizitácie z r. 1820 o filiálke Vaňovka nachádzame tento záznam: „Bez kostola. V cintoríne brvnami ohradenom je drevená zvonička s posväteným zvonkom.“ Oproti tomu tá istá vizitácia vo filálke Babín spomína aj kostol a výslovne aj kaplnku: „Kaplnku pri Babíne postavil Juraj Taraba v roku 1820. Je v dezolátnom stvave.“ Z porovnania týchto dvoch záznamov prvej kánonickej vizitácie, dá sa jednoznačne usúdiť, že vo Vaňovke r. 1820 ešte žiadna káplnka nestála, ba vidíme, že ani kostol nie, len zvonička.
V protokole druhej vizitácie z r. 1833 o filiálke Vaňovka nachádzame tento záznam: „Pri príležitosti tejto vizitácie biskup dal súhlas ku stavbe kaplnky, v ktorej by sa mohla slúžiť sv. omša.“ Pod touto kaplnkou sa celkom určite myslí dnešný vaňovský kostolík. Poukazuje na to to, že v tomto roku aj v Hruštíne bolo postavených viacero prícestných krížov a stĺpov so svätätými: kamenný kríž na ohybe cesty do Babína, kaplnka sv. Anny na Kostolnej, stĺp sv. Floriána oproti kostolu, kamenná socha Najsv. Trojice na Príslope, a pár rokov neskôr r. 1840 aj stĺp sv. Jána Nepomuckého vedľa mosta do Črchle. Dôvod vzniku týchto mnohých sakrálnych stavieb v tak krátkom čase ohlasuje nápis na spomínanom kamennom kríži na ohybe cesty do Babína, kde sa píše: „Za cholery r. 1831 panujúcej z vďačnosti za ochranu, postavený pričinením obce Hruštín 1833“. V roku 1831 strednú Europu postihla epidémia cholery. V hruštínskej farnosti ten rok zomrelo na choleru 111 ľudí: z Hruštína 86, z Babína 18 a z Vaňovky 7. Na choleru zomierali nielen ľudia, ale určite uhynulo i veľké množstvo domáceho dobytka. A tak asi preto aj vo filiálke Vaňovka v r. 1833 začali stavať kaplnku, v ktorej by sa mohla slúžiť aj sv. omša a za patróna tohto kostolíka si vybrali sv. Vendelína, ktorý je ochrancom domáceho dobytka. Keďže okolo roku 1833, obyvatelia Vaňovky, ktorých nikdy nebolo veľa, mali dosť práce so stavbou svojho prvého kostolíka, dá sa predpokladať, že ani v tomto čase žiadna kaplnka (okrem nového kostolíka) vo Vaňovke ešte nestála.
Veľmi nápomocné pri určení času, kedy bola asi Vaňovská kaplnka postavená sú nám dve staré vojenské mapy, prvá z r. 1825 a druhá z r. 1876. Na prvej z nich je nad Vaňovku označená sakrálna stavba krížikom. Jedná sa určite o vasilovskú kaplnku. Lebo na druhej z máp je nad Vaňovkou naľavo od vasiľovskej kaplnky označená krížikom druhá sakrálna stavba a to je už určite vaňovská kaplnka.
A tak vzhľadom na všetky tieto vyššie uvedené skutočnosti za obdobie, v ktorom mohla byť prvá kaplnka postavená, môžeme pokladať roky medzi r. 1833 a r. 1876.
Ako vznikla kaplnka sv. Anny a kto ju staval, môžeme sa len dohadovať. Ak ju stavali domáci, za popud vzniku vaňovskej kaplnky môžeme pokladať aj situáciu v Hruštíne. Vaňovka tým, že bola menšia, mala sklon porovnávať sa s Hruštínom. Čo sa urobilo v Hruštíne, chceli mať neskôr aj vo Vaňovke. V Hruštíne bola taká situácia, že keď sa rozhodlo, že nový kostol bude stáť v ulici Dedina, nie všetci s tým súhlasili. Niektorí ľudia ho chceli mať na vyvýšenom mieste nad závozom na začiatku Črchle. Preto z trucu sa tam schádzali ku modlitbám a postavili tam kaplnku sv. Anny. Všetko zlé je na niečo dobré a tak vznikli dve sakrálne miesta. Možno aj vo Vaňovke si neskôr povedali, že okrem kostola chcú mať tak ako aj v Hruštíne ešte aj kaplnku. Za pravdu tomu výkladu by mohlo dávať to, že jej dali rovnaký titul - sv. Anna a že stojí na vyvýšenine nad dedinou.,
Pravdepodobnejšie je však to, že vaňovskú kaplnku sv. Anny nestaval obyvateľ Vaňovky, ale obyvateľ z Or. Lesnej. V čase, keď sa chodilo pešo a na cestách sa prihodilo všelijaké nešťastie, každý cestovateľ – pútnik bol šťastný, keď z niektorého vrchu videl panorámu svojej rodnej obce. A keďže od vaňovskej kaplnky je vidieť panorámu Or. Lesnej, kde majú za patrónku kostola sv. Annu, je možné, že vaňovskú kaplnku sv. Anny z vďačnosti, že vidí svoju domovinu, postavil aj nejaký lesňan. Tomuto výkladu zapravdu by mohlo dávať aj to, že prvá kaplnka nebola orientovaná na Vaňovku, ale smerom na Or. Lesnú.
Toto všetko sú len dohady, ale história farnosti eviduje, že vzhľadom na veľkosť farnosti Hruštín sa oddávna vo filiálke Vaňovka sv. omša slúžila len dvakrát do roka: na sv. Vendelína a na sv. Annu.
Stavba druhej kaplnky.
Za posledné roky vo farnosti Hruštín tiež došlo k viacerým zmenám. Tou najväčšou bolo asi to, že aj filiálka Babín sa stala samostatnou farnosťou. A tak sa druhej filiálke Vaňovka dostalo väčšieho bohoslužobného priestoru. To v prvom rade viedlo ku generálnej oprave kostolíka sv. Vendelína. Po oprave a posviacke kostola, sa potom sv. omša vo Vaňovke slúžila pravidelne 2x a neskôr aj 3x do týždňa. Chceli sme však pokračovať aj v dávnej tradícii úcty ku sv. Anne a tak s povolením otca biskupa na sviatok sv. Anny začali sme slúžiť sv. omše aj priamo pri vaňovskej kaplnke sv. Anny. Hneď na prvýkrát r. 2005 sa na slávenie sv. omše pri kaplnke sv. Anny zhromaždila skoro celá dedina Vaňovka a niekoľko pútnikov aj z farnosti Hruštín. Zdraví putovali od kostola, starších a chorľavejších priviezli. Takto sa to opakovalo každý rok v radostnom duchu. A tak sa v mysliach i srdciach viacerých mužov zrodila myšlienka a túžba obnoviť aj kaplnku sv. Anny a dať tak tomuto bohoslužobnému miestu tiež väčšiu dôstojnosť. Táto myšlienka sa stala skutkom v r. 2009.
Prv než sa mala zrodiť stavba, musela sa zrodiť aj myšlienka, ako bude kaplnka vyzerať. Všetci sme sa uzhodli na tom, aby pripomínala domček, v ktorom sv. Anna vychovávala svoju dcéru Pannu Máriu a že ju budeme orientovať smerom na Vaňovku, aby sv. Anna ochraňovala rodiny v našej filiálke a vyprosovala pre nich Božie požehnanie na výchovu. Podľa toho, ako tento náš zámer vystihuje aj konečná podoba novopostavenej kaplnky, dovolím si povedať, že sme ju nestavali sami, ale, že stál pri nás i dobrý Pán Boh a on nám vnukal svoje myšlienky. Môžeme citovať aj Písmo: „Ak Boh nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú.“
Exteriér kaplnky má dva štíty. Ten vyšší, na ktorom je umiestnený aj kríž, nám pripomína, že sa jedná o sakrálnu budovu. Ten nižší nám má pripomenúť, ako už bolo spomenuté, že táto kaplnka je domčekom, v ktorom bola Panna Mária vychovávaná svojou matkou sv. Annou. Kamenné murivo v kombinácii s drevom nám pripomína, že takto boli postavené domy v Nazarete, ale rovnako i prírodné bohatstvo nášho kraja – náš domov.
Interiér kaplnky má tiež pripomínať izbietku, kde žili, sv. Anna s P. Máriou bok po boku. Preto v pozadí je namaľované okno, z ktorého je pomyslený výhľad na cestu, ktorá vedie z dediny ku kaplnke. V okne je ľalia – znak nevinnosti, ku ktorej viedla sv. Anna svoju dcérku Máriu. Je tam aj stôl, na ktorom je roztvorená kniha Biblie, prameň dobrej výchovy v židovských i kresťanských rodinách. Výklenok prvej kaplnky vypĺňal obraz sv. Anny s Máriou, zväčšený priestor v druhej novopostavenej kaplnke sme zaplnili sochou sv. Anny s Máriou. V tejto soche je zvýraznená hlavná myšlienka nášho zámeru – Anna s Máriou sa držia za ruky – aj v našich rodinách generácie nemajú žiť oddelene, ale v jednote, lebo len tak sa môže odovzdávať zdravá výchova.
Napriek novosti kaplnky, chceli sme zachovať aj prepojenie s tou prvou. V exteriéri je to naznačené tým, že z muriva starej kaplnky je okolo novej kaplnky urobená dlažba. A v interiéri toto prepojenie naznačuje zreštaurovaný obraz zo starej kaplnky, ktorý v novej kaplnke bude naďalej visieť po boku sochy sv. Anny.
Posviacka kaplnky sa uskutočnila v sobotu 25. 7. 2009, deň pred sviatkom sv. Anny, pri sv. omši slávenej pri novopostavenej kaplnke sv. Anny.
|
