Táto internetová stránka používa technológiu cookies. Bližšie informácie o súboroch cookies nájdete v sekcii webstránky Cookies.

Viac
 

Kultúrne pamiatky obce Hruštín | Krásy našej obce

Kaplnka sv. Anny

Na pravej strane cesty do Črchle stojí architektúra so štyrmi stĺpmi s rímsovanými hlavicami, ktoré nesú podstrešnú rímsu a valenú klembu s ciboľovitou strechou pokrytú plechom. Pod klembou je róbustná, kamenná plastika sv. Anny s plastikami apoštolov Petra a Pavla. Kaplnka pochádza z konca 18. a začiatkom 19. storočia. 

Stĺp " Svätého Jána Nepomuckého

Pri mostíku na pravej strane do Črchľe, na hranolovom sokle stojí valcový stĺp s rímsovou hlavicou, na ktorej stojí kamenná plastika sv. Jána Nepomuckého. Plastika polychrómovaná a stĺp je dátovaný rokom 1881. Majiteľom a správcom. Sv. Ján Nepomucký ochraňoval Hruštíncov pred ďalším  živlom - pred vodou.

Kamenný  kríž sv. Jána krstiteľa

Pri ceste do Babína za mostom bol r. 1833 postavený kamenný kríž, na drieku ktorého je relief so znázornením Jána Krstiteľa. Tento reliéf nadväzuje na čiastočne zľudovelú kamenársku tvorbu z polovice 18. storočia ( najstaršia predloha je z r. 1752 na stĺpe Jána Nepomuckého v Jablonke, ďalej sa uplatnila v Orawke, Lipnici Wielkej, Chyžnom a vo Vitanovej). Odlišuje sa však od nej väčším čelným sploštením a zaoblením, zmäkčením tvarov, aj keď v kompozičnej koncepcii vychádza azda zo spoločných grafických predlôh. Na kríži je znázornená kompozícia postavy Jána Krstiteľa s dlhým krížom pod pravou rukou uhlopriečne deliacim formát. Nad reliéfom je nadpis: " Z choleri 1831 panugiceg pozustali z o. hrustina...od kterej ochraň nas pan."

Stĺp " Svätého Floriána".

Oproti kostolu stojí kamenný stĺp so sochou sv. Floriána. Na jeho drieku je nápis, z ktorého je zrejmé, že náklady zaplatili miestni remeselníci." Tebe , ó svätý Florián, ku cti a chvále Božej dali postaviť zdejší remeselníci anno 1830".Nepochybujeme, že podobne ako všetky kamenné plastiky v Hruštíne i táto pochádza z bielopotockej dielne. Jej tématika, vyjadrujúca ochranu majetku, je celkom logická pre tých, ktorí ho zhromažďujú ( remeselníci, obchodníci, mešťania). Stalo sa tak zrejme zo strachu pred ohňom, pred epidémiami smrtonosných chorôb a pred vykorisťovaním a zbedačovaním roľníkov zo strany feduálneho panstva. Ľudia vtedy verili , že sv. Florián v strede obce ochráni ich majetky, že kríž na konci dediny zabráni prístup chorobám.

Stĺp sv. Trojice

Najunikátnejší je stĺp sv. Trojice na príslope pri ceste do Oravského Podzámku - bývalého sídla feduálnej vrchnosti. Súsošie sv. Trojice je prvým prototypom figurálnej kompozície, na ktorej sú obidve postavy koncipované samostatne a holubica nad nimi je pripojená kovaním, držiacim plechovú striežku. Úvahy o autorstve sv. Torjice z príslopa môžeme nasmerovať k bielopotockej dielni , lebo vtedy jej pôsobenie na Orave prevažovalo a aj námet má celkom tradičné pokračovanie. Atypická je celá architektúra stĺpa. Jeho driek sa síce zužuje, ale jeho prierez je temer štvorcový a na povrchu nemá žiadne ozdoby. Podobný dohora sa zužujúci tvar má aj reliéf Ukameňovania sv. Štefana- mučeníka, ktorý je celkom unikátny a ničím nepripomína žiadna z neobyčajne bohatej tvorby oravských kamenárov. Úzky stojatý formát prinútil autora komponovať scénu do troch plánov gradujúcich nad sebou. Dole je znázornená  figúra bezbranného svätca so zvesenými rukami obrátenými dlaňou dopredu. Nad ním dve polopostavy rozbesnených katanov vrhajúcich kamene so zdvihnutými rukami a celkom hore scénu sleduje prísny sudca s baretom na hlave. Nielen kompozícia a tvar, ale i polychrómia odlišujú pôsobivý výraz postáv v jednotlivých plánoch. Tvary reliefu sú sploštené, záhyby odevu sv. Štefana autor kresal náznakovite bez funkčnej logiky, iba vyplňujú plochu. Sv. Štefan - mučeník bol patrónom chudobných a jeho umiestnenie na hranici chotára pri ceste, po ktorej prichádzali do obce tak pánski úradníci, ako aj nivočiace vojská, malo antropajný význam. Až na hranicu chotára vysunuli všetky krivdy vidiacu a všesúdiacu sv. trojicu s ochrancom chudobných, lebo vlastnú biedu považovali za osudový a živelný jav, aj keď poznali jej pôvodcu. Ten kto išiel do Hruštína, musel prejsť popri trojičnom stĺpe na Príslope.